V tmavom kúte

Vyzeralo, že je vo veku, keď sa ľudia prestávajú báť strašidiel a začínajú sa báť ľudí. Ale nebolo to človekom, preto vedelo, že strašidiel sa báť treba! A tak sa bálo. Najviac ako len vedelo, sa bálo a báť sa vedelo dobre. Strašidlo bolo uveličené. Z tmavého kúta hrôzostrašne žmurklo a ukázalo všetky tri zuby v tak šialenom úsmeve, že iba ten najnevychovanejší loptoš by nezamdlel strachom.
Vychované to bolo tak akurát.
Keď sa prebralo z nevedomia, videlo, že strašidlo stále zlovestne stojí. Bolo úplne očividné, že strašidlo by nadšením najradšej tlieskalo a tĺklo sa do kolien, ale to by vôbec nebolo strašidelné, a tak sa radšej pomaly predklonilo a povedalo: "BU!".
Vedelo, že teraz by malo utiecť, ale ak by tak urobilo, strašidlo sa určite rozplynie blahom. Ostalo to teda stáť.
Strašidlo sa hrozivo začudovalo, zježilo vlasy a škrípavo zakričalo:"BU BU!".
Ani sa to nepohlo.
Do tretice sa strašidlo desivo nadýchlo, ale potom sklamane hodilo rukou, sadlo si na zaprášenú krabicu plnú zapísaných zošitov, podoprelo si dlaňami mátožnú hlavu a spýtalo sa hlasom, ktorý mu nepristal: "Čo vlastne si?".
Už to premrhalo veľa času, a tak rýchlo spustilo: "Ja som také to, čo keď ľudia aj neľudia stretnú, tak potom majú pocit, že na niečo zabudli, len si nevedia spomenúť na čo.
A chcelo by som meno!"
Strašidlo v neživote nepočulo o takomto niečom. Mrzuto sa spýtalo: "A prečo si prišlo za mnou?"
"Lebo strach má veľa mien a každý si strach aspoň chvíľku pamätá. Pomenujte ma prosím."
"Načo bude takému niečomu meno?", zdudralo strašidlo.
Začervenalo sa to. "Keď ja by som chcelo, aby si aj mňa niekto pamätal, hocikto.
Keď budem mať meno, tak sa pekne predstavím hneď, ako sa niekomu zjavím, a on si ma už potom musí zapamätať. Však? A, a ešte by som chcelo byť on alebo ona, už nechcem byť to. Prosím, dajte mi meno. Rýchlo! Prosím!"
Strašidlo si nemohlo pomôcť, aj v takejto chvíli muselo robiť dojem, preto sa ponorilo do pochmúrnych myšlienok, ale predsa len zmäklo.
"Tak dobre, neviem, či to na niečo bude, ale dám ti meno. Nejaké krátke a strašidelné, aby sa dobre pamätalo."
Strašidlo sa poškriabalo za uchom a odrazu ho premohol pocit, že na niečo zabudlo, len si nevedelo spomenúť na čo a tak sa kolísavo pobralo do svojho tmavého kúta.