Včera večer, pred deviatou,
ó, bolo mi dobre,
keď som jednou ranou v zlosti
uťal hlavu kobre.
Bo prišiel som z práce domov
nevýslovne hladný,
na sporáku - pozerám sa
stojí hrniec prázdny.
Volám ženu, nech vysvetlí -
čo to má byť, čože,
lebo inak, namôjdušu,
že ju zderiem z kože.
Avšak žena ani hláska -
čo ju zhltli peklá?
Prídem k izbe, a tam ona -
mŕtva, ešte teplá.
Pes nehybný, nerozumiem -
mŕtvy, a či drieme?
Pri stole ja uvidel som
akvárium prevrátené.
V zúrivosti uchopil som
nôž dlhý a ostrý,
nebudem viac predlžovať
život mojej kobry.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára